13/10/2026
„Líška, ako sa dá vidieť láska?“ spýtal sa chlapec.
„Pozoroval si niekedy ľudí, keď sú spolu?“ opýtala sa Líška.
„Čo mám na nich pozorovať?“
„Napríklad muža, ktorý cestou domov kúpi žene jej obľúbený koláč, hoci nemá sviatok. Alebo ženu, ktorá uprostred vlastných starostí spozornie, keď si všimne, že jej muž dnes akosi stíchol.“
Chlapec sa usmial.
„Takže v maličkostiach?“
„Možno,“ povedala Líška. „Ľudia často čakajú na veľké dôkazy lásky, a pritom si niekedy ani nevšimnú, keď im ju niekto každý deň potichu prináša.“
„A čo tí, ktorým už nikto nič neprináša?“
Líška na chvíľu sklopila zrak.
„Tí to možno poznajú najlepšie. Keď niečo také dlho chýba, človek si spomenie aj na tie najmenšie veci.“
Chlapec sa zahľadel do diaľky.
Nie každý má dnes komu napísať, koho objať alebo komu povedať, čo ho trápi. Niekto prišiel o človeka, ktorého ľúbil. Iný ešte len čaká, že raz stretne niekoho, pri kom sa nebude musieť pretvarovať.
A možno práve preto by sme nemali podceňovať obyčajné prejavy náklonnosti. Niekedy stačí, že si na niekoho spomenieme, že ho naozaj vypočujeme alebo mu dáme najavo, že nám na ňom záleží.
Lebo nikdy nevieme, či je pre niekoho naša malá pozornosť len milým gestom, alebo niečím, na čo už veľmi dlho čakal.
A tí, ktorým dnes taká blízkosť chýba? Možno ich príbeh ešte nepovedal posledné slovo. 🦊
