23/09/2026
Žiť dlho je cieľ. Skutočným cieľom je zostať čo najdlhšie sebestačný.
Predstavte si situáciu, že oslavujete 85 rokov a vaša rodina vám príde zavinšovať do domova dôchodcov. Odvezú si vás na vozíku, strávite spolu chvíľu a potom vás opäť odvezú späť na izbu.
Alebo si predstavte, že vaša rodina príde k vám domov. Na obed, ktorý ste sami pripravili. Strávite spoločné chvíle v dobrej nálade a potom sa ešte spolu prejdete v parku.
V oboch prípadoch ste sa dožili 85 rokov. Rozdiel je v tom, ako tieto roky žijete.
Každý z nás chce žiť čo najdlhšie. Posledné roky však môžeme prežiť odkázaní na pomoc druhých. Alebo môžeme aj vo vyššom veku sami vstať, prejsť sa, nakúpiť si, postarať sa o seba, stretnúť sa s rodinou a rozhodovať o svojom dni bez toho, aby sme pri každej bežnej činnosti potrebovali pomoc niekoho iného.
A práve o tom bola diskusia - POHYB, KTORÝ MÁ ZMYSEL, ktorú viedla Karin Buday s MUDr. Erikou Drozdákovou. Podujatie organizovalo O.Z. Vráble Si Ty spolu s iniciatívou Vráble v pohybe.
MUDr. Drozdáková priblížila svoju prax interného lekára a veľmi jednoducho pomenovala témy, ktoré rozhodujú nielen o tom, ako dlho budeme žiť, ale najmä v akom stave sa vysokého veku dožijeme. Vo svojej praxi sa stretáva najmä s pacientmi s vysokým krvným tlakom, vysokým cholesterolom, ochoreniami srdca a ciev a s pacientmi po mozgových príhodách. Venuje sa však aj ďalším vnútorným ochoreniam, napríklad hormonálnym ochoreniam, ochoreniam tráviaceho traktu či obličiek.
Smrtiace kvarteto.
Veľmi dôležitou témou bolo pomenovanie štyroch častých civilizačných ochorení.
Vysoký krvný tlak. Vysoký cholesterol. Cukrovka. Obezita.
Keď sa stretnú u jedného človeka, ich riziká sa podľa MUDr. Drozdákovej iba nesčítavajú, ale navzájom sa násobia. Práve preto sa tejto kombinácii v minulosti hovorilo aj smrtiace kvarteto. Dôsledkom môže byť cievna mozgová príhoda, infarkt alebo náhla smrť.
Znie to hrozivo, ale práve tu prichádza dobrá správa. Veľkú časť rizikových faktorov dokážeme ovplyvniť sami.
Človek pritom nemusí byť vrcholovým športovcom ani odborníkom na výživu. Stačí dlhodobo dodržiavať niekoľko jednoduchých zásad, pravidelne sa hýbať, rozumne sa stravovať a venovať pozornosť svojmu životnému štýlu.
Pri pohybe zaznelo odporúčanie približne 150 až 300 minút fyzickej aktivity týždenne. Keď si to prepočítame, hovoríme približne o 2,5 až 5 hodinách z celého týždňa.
Problém často vzniká vtedy, keď máme pocit, že zmena musí byť obrovská. Nemusí.
Niekto má rád tichú prechádzku, iný beh s hudbou. Niekto obľubuje fermentované potraviny, iný čerstvé. Niekto potrebuje začínať desiatimi minútami pohybu, iný zvládne štyridsaťminútový tréning.
Nemusíme robiť všetci to isté.
Všetci však chceme zostať zdraví čo najdlhšie.
Fajčenie vám cholesterol v cievach doslova „zabetónuje“
Jedno z najvýraznejších vysvetlení celej diskusie prišlo pri téme fajčenia.
Mnohí si jeho škodlivosť spájajú predovšetkým s nikotínom a rakovinou pľúc.
Lenže cigaretový dym obsahuje tisíce škodlivých látok a ich vplyv siaha oveľa ďalej.
MUDr. Drozdáková vysvetlila, že tieto látky poškodzujú vnútornú výstelku ciev. Na poškodenú cievnu stenu sa následne cholesterol dokáže jednoduchšie usádzať.
Pacientom to vysvetľuje veľmi jednoducho:
„Fajčenie vám ten cholesterol v cievach doslova zabetónuje.“
A keď už sú cievy vážne poškodené a človek napriek tomu pokračuje vo fajčení, horšie môže fungovať aj samotná liečba.
Zrazu veta „nefajčite, lebo je to nezdravé“ dostáva úplne iný význam.
Kedysi nás stres chránil. Dnes je to rizikový faktor.
Podobne jednoducho bola vysvetlená aj téma stresu.
Stresová reakcia mala človeka pôvodne chrániť. Keď prišlo nebezpečenstvo, organizmus sa pripravil na boj alebo útek. Dnes však pred väčšinou našich problémov neutekáme. Sedíme v práci, riešime termíny, telefóny, rodinu, povinnosti, financie a množstvo ďalších podnetov. Stres pritom môže pretrvávať celé dni, týždne či mesiace.
MUDr. Drozdáková upozornila, že pri dlhodobom strese pôsobia stresové hormóny aj na výstelku ciev a môžu podporovať procesy, pri ktorých sa cholesterol jednoduchšie usádza. Pravidelný pohyb má pritom opačný efekt. Má protistresové a protiúzkostné pôsobenie, zvyšuje hladinu endorfínov, môže zlepšiť spánok a celkovú náladu. Oddych preto nemusí znamenať drahú dovolenku ani týždeň pri mori. Niekedy je to obyčajná činnosť, pri ktorej dokážeme na chvíľu vypnúť hlavu a zhodiť zo seba nápor celého dňa.
„Veď ja sa cez deň dosť narobím.“
Túto vetu veľmi dobre poznáme aj z našej ambulancie.
„Veď ja chodím do záhrady.“
„Ja sa v práci nachodím dosť.“
„Ja celý deň niečo robím.“
Áno, aj to je pohyb.
MUDr. Drozdáková však upozornila na rozdiel medzi bežnou fyzickou prácou a pravidelnou, cielene dávkovanou aktivitou. Práca v záhrade je často sezónna. Pri jednostrannej práci navyše môžeme bez kompenzácie preťažovať kĺby a pohybový aparát. A nie vždy pri nej zvýšime pulz natoľko, aby sme dosiahli účinok, ktorý očakávame od vytrvalostnej aktivity. Aj obyčajná svižná prechádzka preto môže mať v našom týždni svoje pevné miesto.
Sval nie je len na to, aby sme boli silní
Jednou z tém, ktorá možno mnohých prekvapila, bol pohľad na svalovú hmotu.
Sval nepotrebujeme iba preto, aby sme dokázali zdvihnúť ťažkú vec alebo sa pri páde zachytiť.
"Sval je významný metabolický orgán"
S pribúdajúcim vekom sa metabolizmus mení a svalová hmota nám pomáha lepšie spracovávať tuky či cukry a funguje ako imunitný metabolický orgán.
Aj preto podľa MUDr. Drozdákovej poznáme vetu:
„Veď ja už skoro nič nejem a aj tak priberám.“
S pribúdajúcim vekom totiž prirodzene strácame svalovú hmotu a mení sa aj energetická spotreba organizmu. Svalová hmota je zároveň určitou rezervou. Mladý človek prekoná chrípku a o pár dní môže normálne fungovať. Staršieho človeka môže podobné ochorenie oslabiť na niekoľko týždňov alebo dokonca mesiacov.
Aj preto sa v diskusii otvorila téma silového tréningu. A tu zaznel veľmi praktický odkaz. Silový tréning nemusí znamenať posilňovňu, veľké činky ani komplikované stroje. Pre niekoho môže byť začiatkom opakované vstávanie zo stoličky bez pomoci rúk. Iný môže doma začať cvičiť napríklad s PET fľašami naplnenými vodou.
A práve v tom je jeho jednoduchosť.
Záťaž si vieme prispôsobiť tomu, čo človek aktuálne zvládne, a postupne ju zvyšovať. Pri otázke ženy z publika, koľko by mala žena približne medzi 40. a 50. rokom života dvíhať a ako dlho cvičiť, bola odpoveď podobne jednoduchá.
Začať postupne. S menšou záťažou a podľa svojich schopností pridávať.
Tréning môže trvať približne 20 až 40 minút, ale najdôležitejšie je začať primerane a pravidelne. Silový tréning teda nemusí začať nákupom permanentky do fitka.
Pokojne môže začať tým, že sa dnes zo stoličky postavíte desaťkrát.
Strava zdravého sedliaka alebo rakúskeho dôchodcu
Aj pri strave použila MUDr. Drozdáková prirovnanie, ktoré si človek zapamätá oveľa jednoduchšie než ďalší zoznam zakázaných potravín. Za posledné desaťročia sme sa výrazne zmenili. Viac sedíme a veľkú časť našej stravy tvoria ultraspracované potraviny. Dôsledkom môže byť napríklad stukovatená pečeň a tá sa netýka iba ľudí s obezitou. Objaviť sa môže aj u štíhleho človeka.
Pacientom preto MUDr. Drozdáková zvykne hovoriť, že jedlo by malo pripomínať stravu zdravého sedliaka alebo rakúskeho dôchodcu. Jednoduché, normálne jedlo. Nie jedálniček postavený prevažne na priemyselne spracovaných potravinách.
A opäť nejde o to, aby sme zo dňa na deň vyhodili polovicu chladničky. Ide o to vedieť, kam sa chceme postupne dostať.
Aj cholesterol sa dá vysvetliť cez dodávky
Jedna z otázok publika smerovala k rozdielu medzi dobrým a zlým cholesterolom.
Aj tu prišlo veľmi jednoduché prirovnanie. Predstavme si cholesterol ako náklad a jednotlivé častice ako dodávky. Tie „zlé“ cholesterol privážajú tam, kde sa môže ukladať v cievach a postupne ich zužovať. Tie „dobré“ ho naopak odnášajú z ciev späť do pečene. Do veľkej miery je toto nastavenie ovplyvnené aj geneticky a pri liečbe sa následne postupuje podľa odborných medzinárodných odporúčaní.
A čo keď som chorý a beriem antibiotiká?
Aj táto praktická otázka zaznela z publika.
Odpoveď nebola univerzálne áno ani nie.
Záleží na tom, pre aké ochorenie človek antibiotiká užíva a v akom je aktuálne stave.
Pri respiračnom ochorení často telo samo naznačí, že na klasický tréning jednoducho nemá energiu. Pohyb a záťaž preto treba prispôsobiť tomu, ako sa človek cíti a čo jeho zdravotný stav dovolí.
Miesto, kde prevencia nie je iba slovo
Celá diskusia sa napokon prirodzene spojila v jednom konkrétnom príklade, ktorý máme priamo vo Vrábľoch ale aj v obci tehla.
Vráble v pohybe.
Miesto, kde sa pravidelne stretávajú ľudia rôznych vekových kategórií. Prichádzajú si zacvičiť, ale postupne z toho vzniklo oveľa viac než len hodina pohybu. Ľudia sa tu stretávajú, rozprávajú, vymieňajú si skúsenosti, zdieľajú svoje pokroky aj obavy a postupne medzi nimi vznikajú nové vzťahy a priateľstvá. A presne toto má pri zdravom starnutí obrovský význam. Nie iba pohyb samotný, ale aj pravidelnosť, kontakt s ľuďmi, pocit spolupatričnosti a prostredie, do ktorého sa človek rád vracia. Základom však stále zostáva cielený a zmysluplný pohyb.
Cvičenia vedú školené lektorky, ktoré poznajú princípy cvičenia a dokážu vyhodnotiť, či je konkrétna aktivita pre človeka v danej chvíli vhodná.
Nie každý totiž môže cvičiť rovnako.
Niekto prichádza po operácii, iný má chronické bolesti, ďalší vysoký tlak, problémy s chrbticou, kĺbmi alebo inú diagnózu. Rozdiely sú aj vo veku, kondícii, pohyblivosti a v tom, čo telo konkrétneho človeka zvládne. A práve tu sa Vráble v pohybe prepájajú s APIS-om.
Ak si lektorka nie je istá, aký pohyb je pre človeka vhodný, alebo či môže bezpečne pokračovať v cvičení, odporučí mu zdravotnú konzultáciu u nás. Takáto konzultácia je pre účastníkov Vráble v pohybe bezplatná. Naším cieľom nie je človeka od pohybu odradiť. Práve naopak.
Chceme zistiť, ako sa môže hýbať bezpečne, čo je pre neho vhodné a čo treba prípadne upraviť, aby sa mohol k pohybu vrátiť bez zbytočného rizika.
Vráble v pohybe tak nie sú iba pravidelným cvičením.
Sú miestom, kde sa stretáva pohyb, prevencia, socializácia, odborný dohľad a komunita. A presne to je prostredie, ktoré môže človeku pomôcť zostať čo najdlhšie aktívnym, samostatným a súčasťou života okolo seba.
Nejde len o to pridať roky životu
MUDr. Drozdáková to pomenovala veľmi presne.
Cieľom nie je iba pridávať roky životu, ale aj život rokom.
Človek by mal čo najdlhšie zostať pohyblivý, funkčný a samostatný, aby sa odkázanosť na pomoc druhých alebo pobytové zariadenie oddialila čo najviac.
Pretože možno nepotrebujeme všetci behať maratóny, zdvíhať veľké váhy alebo jesť dokonale.
Potrebujeme však urobiť dosť preto, aby sme raz na svoje 85. narodeniny nemuseli čakať návštevu na lôžku.
Ale aby sme sa mohli postaviť a otvoriť jej dvere sami.